Existuje celý rad parametrov potrebných sledovať k udržaniu zdravého a úspešného útesového akvária. Medzi najdôležitejšie parametre patrí : zásaditosť, pH, obsah soli, teplota, vápnik, horčík, draslík, fosfor a amoniak. Druhá rada parametrov menej kritické, ale napriek tomu dôležité a monitorované Stroncium, jódid, jód, NO3 a ostatné stopové prvky a organické zložky, ktoré je problematické merať.

Salinita - je meradlom koncentrácia rozpustených solí (ióny) vo vode. Normálna morská voda obsahuje asi 3,5% soli a 96,5% vody. Slanosť sa často podáva v ppt - promile. Slanosť 35ppt je len ďalší spôsob, ako povedať, 3,5% soli. (35 ÷ 1000 = 0,035 potom vynásobte číslom 100. previesť na percentá = 3,5%)

Morská voda sa skladá z rôznych iónov (solí) v rôznych koncentráciách, ale súčet zo všetkých je až 3,5%. (pozri podrobný rozpis seawaterchemistry. com ). Hlavne ióny v morskej vode sú sodík (Na), chlorid (Cl), horčík (Mg) a sulfát (S0 4), v morskej vode, zmeny v ich koncentráciách majú malý vplyv na zasolenie, ale môžu byť dôležité aj inými spôsobmi.

V závislosti na použitom prístroji k meraniu sú cieľové hodnoty: - Slanosť = 35 ppt, - Špecifická hustota = 1,0264 - Vodivosť = 53 mS / cm

Malé odchýlky slanosti sú pomerne dobre tolerantné vo väčšine útesových nádržiach. Slanosť 34-36 ppt alebo o hustote 1,021 až 1,026 je podľa druhu (obsadenia) akvária. Ak ppt alebo merná váha je príliš vysoká, môžete znížiť túto hodnotu tým, že nahradíte časť vody v nádrži len s RO / DI(reverzná osmóza/ deionizavaná) vody. Ak je príliš nízka, môžete pridať ďalšiu soľ. Čistá voda je veľmi dôležitá a mnohým problémom možno zabrániť ak začíname so správnym typom vody, ktorú používate, podľa našich skúsenosti voda z RO resp. DI, by nemala mať znečistenie nad 10 us/cm (mikro Simensov na centimeter) , aby bola vhodná na miešanie slanej vody. Ide o problém, že voda pri vyššom znečistení môže obsahovať prvok, ktorý sa v morskej vode nachádza v nižších tisícinách . Pričom v takejto vode môžeme naraz takýto prvok opakovaným dodávaním (dlhodobo znečistenie vody na výstupe RO/DI) , prekročiť hodnoty aj niekoľko 100 násobne, čo môže spôsobiť vážny problém v akváriu. Z uvedeného dôvodu je teda nutná starostlivosť o správny chod RO resp. DI( správna výmena filtrov , membrány, živice) . Zároveň sa treba riadiť pokynmi výrobcov RO a nezabúdať na odpúšťanie (min 15 minút) z výstupu RO ak sa nepoužívala viac (podľa našich skúsenosti) ako dva dni. Ide o skutočnosť, že vo filtračnom systéme sa môžu rozmnožovať všade prítomné baktérie. Toto má za dôsledok zmenu pH a znečistenie výstupu z RO.

Ktorú soľ používať?

Najprv si treba uvedomiť, že každá umelá soľ sa líši od koncentrácie v prírodnej morskej vode u niektorých iónov, a to najmä pokiaľ ide o minoritných a stopových prvkov. Štyri veľké ióny (sodík, chlorid, síran a horčíka), musia byť pridané do veľkej koncentrácii na vyrobenie pre morskú vodu. Výrobcovia soli sa musia vyrovnávať s nákladmi spojených na čistotu, čistejšie ióny a tým drahšie sú ich zmesi . Je nevyhnutné, že v celom procese sa nutne musí objaviť aj nejaké nečistoty. Soľné zmesi majú udávaný obsah dôležitých prvkov a podľa našej doterajšej skúsenosti a určitej intuície(praxou potvrdzovanej) každá zo zmesi má určitú pravidelnú chybu zrejme zapričinenú používanou technológiou alebo vstupným materiálom.

Z uvedených dôvodov nám vychádza ako najlepšie, používať iba riadne označenú soľ pričom od poručujeme ich obmenu aspoň dva krát ročne, aby nedošlo ku nežiaducej koncentrácie prvkov, ktoré ani nevieme merať.

PRÍPRAVA VODY

VODA V SKRATKE:

Chemicky čistá voda je vytvorená molekulami H2O - teda z jedného atómu kyslíku a dvoch atómov vodíku.

Voda je silným rozpúšťadlom – niektoré prítomné látky disociujú, ich molekuly sa teda rozpadajú na katióny ( kladne nabité častice) a anióny ( záporne nabité častice ). Ako príklad použijeme kuchynskú soľ (NaCl), ktorá sa po rozpustení už nevyskytuje ako molekula NaCl, ale vo vode sú prítomné samostatné častice Na+ a Cl-. Jedna z rozpustených látok je i voda sama. Určitá časť molekúl sa vyskytuje v disociované podobe, t.j. samostatne ako H+ a OH-. Vodíkový katión sa okamžite viaže na ďalšiu molekulu vody. H2O=H++OH-

Voda pri styku s okolím ( vzduchom, substrátom apod. ) príma iné látky. Niektoré rozpustí ( t.j. ich molekuly disociujú na katióny a anióny a tieto potom vstupujú do ďalších chemických reakcií), iné sú prítomné ako nerozpustené molekuly. Chemicky čistú vodu prakticky nemáme k dispozícii.

Čistá voda odparená z oceánu alebo povrchových vôd prechádza atmosférou v podobe dažďových zrážok, pričom v sebe rozpúšťa hlavne plyny. Po dopadu na zem sa obohacuje o ďalšie látky z geologických materiálov, ako prechádza do pôdy a do podzemných zásob vody, alebo dnom povrchových vôd.

Demineralizovaná alebo deionizovaná voda je voda s minimálnou tvrdosťou, ochudobnené chemicko – fyzikálnou cestou o rozpustené látky. Demineralizovaná voda sa pripravuje špeciálnymi iontomeničmi, ktoré odstránia aj oxidy kremíka a uhlíka (na rozdiel od deionizovanej vody, ktorá obsahuje tieto oxidy a má tak kyslú reakciu). Výstup z RO je z uvedených dôvodov kyslejšia 6,9 až 7,1pH , pri temer nulovej tvrdosti. Na zníženie oxidov kremíka a uhlíka je nutné zaradiť na výstupe z RO iontomenič (živicový filter).

PRÍPRAVA V RO a DI

Najbezpečnejšie riešenie je použitie reverznej osmózy (RO) spojenej s deionizáciou (DI). Reverzná osmóza čistí rozpúšťadlo (teda našu vodu z vodovodu- voda je najlepšie rozpúšťadlo) z oblasti bohato rozpustených látok (nečistoty) cez polopriepustnú membránu do oblasti s nízkou koncentráciou rozpustených látok za použitia tlaku. Semipermeabilna membrána udržuje ióny a zlúčeniny, ktoré nechceme na jednej strane a zároveň umožňuje "čistú" vodu prejsť. Potom deionizačný proces odstraňuje nabité zlúčeniny filtráciou vody cez deioniziné živice.

Typický systém pre filtráciu vody je v tomto poradí:

- Sedimentačný filter: Zachytáva nečistoty teda sediment. Sediment môže zaniesť filter s aktívnym uhlím a membránu RO poškodiť.

- S aktívnym uhlím: Používa sa predovšetkým k odstránenie chlóru a chloraminu aj iné organické chemikálie.

- Reverzná osmóza (RO): čistí v závislosti na veľkosti molekúl ,ktoré môžu prejsť cez membránu, Je potrebné poznamenať, že celý rad zlúčenín , ktoré znepokojujú akvaristov môžu prejsť cez reverznú osmózu a to do určitej miery: oxid uhličitý (CO 2),(OH) 4).

- Deionizáciou Živica (DI): Táto zachytáva všetky nabité molekuly prechádzajúce, ale len neutrálne (nenabité) molekuly prejdú. Živica sa skladá z poréznych perličiek, ktoré sa používajú na viazať katióny (kladný náboj) a aniónov (záporný náboj).

MIEŠANIE VODY A SOLI

- Na miešanie je potrebné používať nádobu na miešanie , ktorá obsahuje 5 až 10 percent objemu vody nádrže . Kontajnery môžu mať akúkoľvek veľkosť, ale čím je väčšia, tým je presnosť mixu vo svojich parametroch presnejšia. Vhodné sú staré akvária, čisté skladovacie kontajnery, a nové nepoužívané nádoby (nie chemicky znečistené).

- Naplňte nádobu vodou s RO / DI.

- Je to dobré prevzdušňovanie vody RO 12 do 24 hodiny pred miešaním soli. To pomôže znížiť prebytočné CO2, takže vznikne správne pH a vyrovnávacia kapacita pre morskú vodu.

- Soľ sa pridáva podľa inštrukcií výrobcu v návode. Čerstvo zamiešaná morská voda je plná žieravín a potrebuje čas na úplné rozpustenie, minimálne 24 hodín pred tým, než bude použitá v akváriu. Na rozpustenie je vhodné použitie vzduchovania alebo cirkulačného čerpadla aby voda cirkulovala a zároveň sa prevzdušňovala . Vhodné je vodu zohrievať ohrievačom tak, aby zodpovedala teplotu vody v nádrži.

- Slanosť v nádobe má byť rovnaká ako v akváriu. Najlepšie je použitie refraktometra pre meranie salinity a tú potom patrične upraviť. Ak chcete pridať ľubovoľný vápnik, horčík, alkality alebo čokoľvek iného, pridajte tieto prvky až po rozpustení soli.

- Čas a peniaze na akvárium musí byť venovaný aj správnemu systému prípravy vody.

- Zamiešaná morská voda , môžu byť skladovaná po dobu nevyhnutnú za stáleho nutného miešania a vykurovania.

- Pred výmenou akvárinej vody, merať a zaznamenávať hustotu.

- Uistite sa, že nová slaná voda zodpovedá mernej hmotnosti akvária. Príliš veľká odchýlka v soľných úrovni by mohla "šokovať", alebo potenciálne zabiť citlivých akvariných obyvateľov.

- Doplňte odparenú vodu s čistou RO/DI vodou. Pozor na to, že soli zostanú po odparovaní vo vode.

Použité:
"Reef Aquarium Chémia pre začiatočníkov, časť 1
://reefkeeping.com/issues/2007-03/rhf/index.php)
.fosterandsmithaquatics.com/pic/article.cfm?acatid
//water.epa.gov/drink/contaminants/index.cfm
http://reefkeeping.com/issues/2005-05/rhf/index.php
Vyrobilo: Morské Centrum Partizánske